Prestavujeme Vám najobšírnejší manuál ako chovať tohto najčastejšie chovaného plaza. Ide o zmes informácii z rôznych zdrojov a zároveň pridané informácie z osobného chovu. (všetky externé zdroje sú uvedené na konci článku). Dúfam, že bude tento článok dostatočným prínosom pre každého, či už totálneho nováčika v chove plazov alebo pre skúsenejšieho.
Začíname s chovom gekončíka nočného
Gekončík nočný (Eublepharis macularius,ang. Leopard Gecko) patrí medzi najobľúbenejšie druhy plazov chovaných v zajatí. Dorastá približne do 20–25 cm a pri správnej starostlivosti sa môže dožiť aj viac než 20 rokov. Ide o pomerne odolný druh, ktorý vie odpustiť aj drobné chovateľské chyby –niekedy sa však môžu ale prejaviť na jeho zdravotnom stave alebo dĺžke života. Zároveň nedbalosť vie mať silne negatívne následky, ktoré vedia viesť k invalidite alebo až smrti- preto je dôležité nezľahčovať situácie a pri prvých náznakoch choroby kontaktovať skúsenejšieho chovateľa alebo veterinára.
Kým mladé jedince bývajú rýchle, plaché a pri vyrušení môžu dokonca vydávať piskľavý zvuk, dospelé gekončíky sa správajú pokojnejšie. Pomalým, zvedavým pohybom preskúmavajú terárium alebo trpezlivo sledujú dianie zo svojho úkrytu. To neznamená, že nevedia aj bleskovo zaútočiť alebo utekať. Treba na to dbať pri každej manipulácii alebo otváraniu terária. Vystrašené jedince vedia agresívne reagovať aj na pohyby nepriamo ohrozujúce ich.
Gekončík nočný v prirodzenom prostredí
Aby sme pochopili jeho potreby v zajatí, je dôležité pozrieť sa na prostredie, z ktorého pochádza. V prírode obýva kamenisté polopúšte a suché oblasti juhovýchodného Afganistanu, Pakistanu, severozápadnej Indie a časti Iránu. Ide o regióny s výraznými výkyvmi teplôt – počas dňa môže byť veľmi teplo, no v chladnejších obdobiach teploty klesajú až k 10 °C.
V takýchto podmienkach sa gekončíky ukrývajú pod zemou a prechádzajú do stavu spomaleného metabolizmu. Energiu počas tohto obdobia čerpajú z tukových zásob uložených v chvoste, ktorý slúži ako prirodzený „rezervoár“ živín.
Napriek slovenskému názvu nejde o striktne nočné zviera. Najväčšiu aktivitu prejavuje počas svitania a súmraku. V zajatí sa však jeho denný rytmus môže prispôsobiť podmienkam chovu a častejšie ho pozorujeme aktívneho v noci. Moje mávajú najväčšiu aktivitu práve pri západe slnka. Vtedy je najideálnejší čas ich krmiť alebo skontrolovať.
Gekončíky sú prirodzene samotárske. Samce si strážia svoje územie a prítomnosť iného samca by v prírode znamenala konflikt. Potravu tvorí najmä hmyz, pavúky a iné bezstavovce, ktoré ulovia vo svojom teritóriu.
Rovnako ako iné plazy sa pravidelne zvliekajú. Starú kožu najprv uvoľnia, následne ju roztrhajú a skonzumujú. Dospelé jedince sa zvliekajú približne každé štyri až šesť týždňov, mláďatá častejšie, keďže intenzívnejšie rastú. Preto je dôležité dbať aj na vlhkosť v teráriu a pomôcť tak pri tomto akte, ak je potrebné. Viac v časti Najčastejšie problémy.
Chov gekončíka nočného v teráriu
Pri chove v zajatí sa snažíme čo najviac napodobniť podmienky jeho prirodzeného prostredia. Základom je vhodne veľké terárium, správny teplotný režim a vyvážená strava.
Pre jedného dospelého gekončíka sa odporúča terárium s objemom minimálne 40 litrov. Keďže nejde o výrazne šplhavý druh, dôležitejšia je plocha dna než výška. Ak plánujeme chovať viac jedincov, objem terária by sa mal úmerne zväčšovať – približne o 15–20 litrov na každého ďalšieho jedinca. Alebo po 10cm do šírky a hĺbky terária.
Dvoch samcov nikdy nechováme spolu, pretože by dochádzalo k agresii a bojom o teritórium. Aj medzi samicami sa môžu objaviť konflikty, najmä ak sú rozdielne veľké. Preto je vhodné kombinovať len jedince podobnej veľkosti a nekombinovať mláďatá s dospelými.Tiež je dobré buď mať len jedného alebo troch jedincov (samíc alebo 2 samice a 1 samec) ako len 2 kusy( 2 samice alebo samec a samica). Prečo? Pri len samiciach záleží na povahe, väčšina 90% budú pri dostatku skrýš a potravy vychádzať vzájomne bez problémov. Na druhej strane, práve tých 10% predstavuje prípady kedy aj napriek rovnakej váhe staršia samica bola silne agresívna voči mladej. Tento jav nebýva častý ale môže nastať. Preto ak prinesieme nového jedinca do už ubikácie kde už je pôvodný obyvateľ, dôkladne sledovať čo budú robiť a ako sa k sebe budú správať.
U samice a samca je problém, že samec hnaný pudom rozmnožovania bude dlhodobo naháňať samicu, ktorá tak stresom môže prísť o značnú časť energetických zásob a tiež navodiť si nepríjemné povrchové zranenia.
Keďže gekončík je plaz, nedokáže si sám vytvárať telesné teplo, potrebuje preto vyhrievanú zónu s teplotou približne 32–34 °C počas dňa, pričom opačná strana terária by mala zostať chladnejšia. Tak vznikne teplotný gradient, ktorý mu umožní vybrať si optimálne miesto podľa aktuálnej potreby. V noci môže teplota klesnúť približne na 20–22 °C.
Strava v zajatí pozostáva najmä z cvrčkov, švábov, sarančiat a rôznych druhov červov či lariev. Pre udržanie dobrého zdravotného stavu je dôležité potravu pravidelne dopĺňať o minerálne a vitamínové prípravky.
Označovanie chovných skupín
V chovateľskej praxi sa zloženie skupiny zapisuje pomocou čísel v tvare 0.0.0. Prvé číslo označuje počet samcov, druhé samíc a tretie mláďat bez určeného pohlavia. Zápis 1.2.3 teda znamená skupinu s jedným samcom, štyrmi samicami a deviatimi mláďatami, označenie 1.0.0 alebo 1.0 zase samca. Takto označované bývajú hlavne na výstavách. Dobré je aby Vám predajca vybral z krabičky a skontroloval pohlavie ak chcete samicu aby sa nestalo, že kúpite samca.
Čo potrebujem pred kúpou gekončíka nočného?
Skôr než si domov prinesiete gekončíka nočného, je dôležité sa na to dôkladne pripraviť. Dôležité je si zodpovedať otázky ako- Som pripravený na to, že bude žiť 20-30 rokov? Budem mu môcť vyhovieť priestorovo? Beriem na vedomie, že to nie je pes ani iný chlpatý cicavec ale plaz, ktorý často si so mnou nevytvorí žiadne puto alebo, že bude potrebovať svietiť/vykurovať niekedy aj 10-12 hodín denne? Je dôležité si to premyslieť lebo je to záväzok. Ak ste sa rozhodli, že i tak chcete chovať tohto tvora, pokračujem na opis terária. Tento druh síce patrí medzi nenáročné plazy( alebo aspoň je tak označovaný), no správne vybavené terárium je základom jeho zdravia a dlhovekosti.
Terárium pre gekončíka
Prvým krokom je výber vhodného terária. Môže byť sklenené alebo vyrobené z OSB dosiek – dôležitejšie než materiál sú však jeho rozmery. Gekončík sa pohybuje prevažne po zemi, preto je vhodnejšie terárium dlhšie a širšie než vysoké.
Pre jedného dospelého jedinca sa odporúča minimálny objem 40 litrov alebo na plochu 50×30. Je možné aj v menšom ako toto ale treba dbať na dostatočný počet úkrytov. Ak plánujete chovať viac gekončíkov, počítajte približne s ďalšími 15–20 litrami na každého ďalšieho jedinca, preto je lepšie ísť už rovno do 80×50. Takéto terárium Vám v pohode zvládne ubytovať 3-4 jedince.
V teráriu je vhodné vytvoriť zadnú stenu s terasami alebo menšími vyvýšeninami. Hoci gekončík nepatrí medzi výrazne šplhavé druhy, občas rád preskúma vyvýšené miesta, kde buď odpočíva alebo pozoruje okolie. Zadná stena môže byť vyrobená z polystyrénu upraveného zmesou lepidla a piesku, následne ošetreného bezpečným lakom. Takýto povrch je pevný, odolný voči vlhkosti a zároveň prirodzene pôsobí. Iným riešením je použiť zmes kameňov a murárskeho lepidla a vytvoriť tak pevnú stenu. Zaujímavým a zároveň najpoužívanejším riešením je – nafúkať montážnu penu na zadnú stenu, následne orezať to chceného tvaru, vystužiť lepidlom alebo silikónom a pomaľovať farbou na hračky alebo naniesť lepidlo Duvilax a posypať pieskom. Tu sa hranice predstavivosti nekladú. Inšpirácie môžete nájsť či už v skupinách na FB , na Pinterete alebo na Youtube (odkaz na pár tu)
Samozrejmosťou sú úkryty – ideálne aspoň dva až tri kusy z rôznych materiálov. Jeden by mal byť umiestnený v teplejšej časti terária, druhý v chladnejšej. Dôležité je mať 1 úkryt kde bude niečo čo drží vlhkosť – či už rašelina alebo vermikulit. Toto miesto , označované aj ako zvliekacia skrýša bude vyhľadávať gekončík v časoch zvliekania. Zároveň je dôležité aby sa toto miesto nachádzalo ďalej od tepelného zdroja- zabráni sa tak úniku vody a vyschnutiu substrátu.
Substrát – bezpečnosť je na prvom mieste
Výber substrátu je pri chove gekončíka veľmi dôležitý a zároveň nie je. Komplikované ale vysvetlím. Problémov je viacej- 1. oblasť, z ktorej pochádza nemá jasne daný povrch a vie sa líšiť, či už prímesov viac hliny alebo kameňa. 2. To čo platí u jedného nemusí platiť u iného chovateľa.
Začnime u mláďat. Tu sa najčastejšie odporúča chov bez substrátu alebo na papierových utierkach, ktoré umožňujú jednoduchú kontrolu zdravotného stavu aj príjmu potravy. Zároveň je lepšie pouziť plastový box z hobby obchodu kde sa vyvŕtajú diery na ventiláciu ako už samostatná ubikácia. Tento stav je lepšie mať do 20g alebo minimálne 3 mesiacoch života.
Pri dospelých jedincov je najviac odporúčané neparfumovaný kočkolit alebo tiež známy ako betonit, primárne predávaný ako výplň do mačacích záchodov. Tento substrát má výhodu, že aj pri nechcenom zjedení plazom sa bezpečne dostane von bez poškodenia vnútorných orgánov. Ďalej sú novinky a to v podobe íľu ak hľadáme niečo viac imidžovejšie (možné nájsť aj u nás). Tento substrát po po poliatí vodou vytvorí zaujímavé praskliny a tým to vytvára viac prirodný vzhľad ako práve betonit. Ďalej je možné použiť jemnú rašelinu alebo zmes rašeliny íľu a máličko piesku alebo spojenie veľkých kameňov a medzery vyplnené pieskom. Tu však práve pri ňom treba byť obozretný. Ja svoje chovám práve na poslednom zmienenom substráte a nikdy som nemal žiaden problém. Piesok však ak je zjedený vie narušiť steny tráviacej trubice, viesť k zápche a niekedy k úmrtiu. Lepšie je preto ak zvolíme piesok- 1. Dbať na to aby boli krmené len z pinzety a nie voľne, 2. nenechávať žiaden hmyz bez bariér pobehovať po teráriu a 3. mať dostatočnú dávku práškového vápnika v miske.
Určite sa ale vyhnúť kokosu/lignocelu. Ten vie byť najhorší práve z dôvodu expanzie pri styku s vodou a vie tak rýchlo spôsobiť niekedy až smrteľné situácie.
Vykurovanie terária
Keďže gekončík nočný je plaz, nedokáže si sám regulovať telesnú teplotu. Je preto nevyhnutné vytvoriť v teráriu vhodný teplotný gradient.
Počas dňa by mala byť v teplejšej časti teplota približne 32–34 °C, zatiaľ čo chladnejšia strana môže mať okolo 24–26 °C. V noci môže teplota klesnúť približne na 20–22 °C.
Najvhodnejším riešením je kombinácia výhrevnej podložky, fólie alebo kábla umiestneného pod časťou terária a prípadne doplnkového zdroja tepla vo forme žiarovky či keramickej výhrevnej lampy. Dôležité je nevyhrievať celé terárium, ale iba približne štvrtinu až tretinu jeho plochy. Tak si gekončík môže vybrať miesto, ktoré mu aktuálne vyhovuje.
Teplotu je ideálne regulovať pomocou termostatu. Ten zabezpečí stabilné podmienky a zabráni prehriatiu nad 35 °C, ktoré je nežiaduce.
Čo sa týka výkonu žiarovky , treba si vyrátať podľa veľkosti terária, jeho umiestnením(blízko- ďaleko od okna) a dĺžkou svietenia. Ak máte terárium pri prirodzenom zdroji svetla, je lepšie zvoliť podložku výhrevnú. V prípade svetla , pri teráriu o veľkosti povedzme 50x30x30 stačí 25W bodová, pri 80x50x40 –20W minihalogén, 35W halogén (pri ale kratšej dobe svietenia alebo napojením na termostat) alebo 50W bodová-
V letných mesiacoch býva vykurovanie zapnuté dlhšie, počas jari a jesene sa postupne skracuje. Dospelé jedince je možné v zimnom období mierne „zazimovať“, teda znížiť teplotu aj dobu osvetlenia. Mladé gekončíky približne do 1,5 roka sa však nezimujú, je potrebné držať teplotu v ubikácii 25-30°C stále.
Úkryty pre gekončíky
Úkryty patria medzi najdôležitejšie prvky terária. Gekončík nočný je prirodzene plachý druh, ktorý väčšinu dňa trávi skrytý v bezpečí. Práve preto by mal mať v teráriu dostatok miest, kde sa môže ukryť – a to nielen v teplej, ale aj v chladnejšej časti.
Úkryty je možné zakúpiť v obchodoch s chovateľskými potrebami, no rovnako dobre poslúžia aj vlastnoručne vyrobené varianty, napríklad z kokosových orechov alebo plastových nádob. V teplej zóne sa osvedčili najmä úkryty zo sadry, prírodného či umelého kameňa, ktoré dokážu akumulovať teplo. Gekončíky sa v nich rady vyhrievajú a cítia sa bezpečne.
Mimoriadne dôležitý je aj tzv. vlhký úkryt, umiestnený ideálne na rozhraní teplej a chladnejšej časti terária. Práve tu sa gekončíky najčastejšie zvliekajú. Na jeho výrobu postačí malý plastový box s vekom – napríklad obyčajná dóza od potravín. Z vonkajšej strany je vhodné povrch zdrsniť, aby pôsobil prirodzene a zapadol do prostredia terária. Do vnútra sa vkladá materiál udržiavajúci vlhkosť, ako je rašelina, vermikulit, perlit alebo navlhčené papierové utierky. Tento materiál je potrebné pravidelne kontrolovať a udržiavať mierne vlhký.
Vo všeobecnosti platí, že na jedného gekončíka by mali pripadať minimálne2-3 úkryty, lepšie 4. Vďaka nim sa zviera cíti bezpečne, menej stresuje a lepšie prospieva.
Potrava a vitamíny
Rovnako dôležitou súčasťou chovu je kvalitná a pestrá strava. V zajatí sa gekončíky kŕmia najmä rôznymi druhmi hmyzu – švábmi, cvrčkami, sarančatami či červami. Z dlhodobého hľadiska sa mnohým chovateľom osvedčili najmä šváby, napríklad druh Blaptica dubia. Ich nevýhodou je, že sa radi zahrabávajú, preto je vhodné naučiť gekončíka prijímať potravu z pinzety alebo z misky.
Cvrčky sú síce bežne dostupné, no môžu byť pomerne agresívne. Ak zostanú v teráriu neulovené, môžu zviera stresovať alebo dokonca uhryznúť. Preto by sa mali po určitom čase odstrániť. Určite ale nenchávať pri mláďatách, sú pomerne časté prípady kedy vedia cvrčky zaútočiť a zabiť ho.
Rôzne druhy červov, ako múčne červy alebo zoophobasy, je vhodné ponúkať skôr ako doplnok stravy. Podobne je to aj s larvami víjačky voštinovej či muchy Hermetia illucens(black soldier fly) – niektoré jedince ich prijímajú ochotne, iné ich odmietajú.
Dôležité je sledovať veľkosť potravy. Hmyz by nemal byť väčší než vzdialenosť medzi očami gekončíka. Príliš veľká korisť môže zviera zbytočne stresovať alebo dokonca spôsobiť problémy pri prehĺtaní.
Kŕmenie podľa veku a kondície
Frekvencia kŕmenia závisí od veku a kondície zvieraťa. Mláďatá sa zvyčajne kŕmia denne, dospelé jedince dva- až sedemkrát týždenne podľa potreby. Počas zimovania sa interval predlžuje a ponúka sa ľahšie stráviteľná potrava.
Treba myslieť aj na to, že gekončíky môžu mať sklony k obezite. Nadmerné tukové zásoby sa prejavujú napríklad tukovými vačkami za prednými končatinami. V takom prípade je vhodné upraviť kŕmny režim.
Holíčatá myší sa používajú skôr výnimočne, napríklad u gravidných samíc, a to len občasne. Sú pri tom ale veľmi vyberavé a nie každý jedinec ich skonzumuje. (u mňa konkrétne len 2 samice z 12 mali o ne záujem, zvyšok len privoňal a ignoroval ich)
Vitamíny a voda
Aby bol príjem živín vyvážený, je potrebné hmyz pred podaním obaliť vo vitamínovom prášku určenom pre hmyzožravé plazy. V teráriu sa často necháva aj malá miska s minerálnou zmesou, aby si zviera mohlo doplniť potrebné látky podľa potreby. U mláďat a gravidných samíc je obzvlášť dôležitý dostatočný prísun vápnika. Tu je dôležité podotknúť aby sa jednalo o vápnik bez prímesi D3. Tento vitamín vie často pôsobiť aj opačne ako chceme a spôsobiť tak nedostatok vápniku.
Hoci sa môže zdať, že gekončík pije len zriedkavo, čerstvá voda musí byť k dispozícii každý deň. Vodu je vhodné pravidelne meniť a nepoužívať zmäkčenú vodu, keďže minerály môžu byť pre zviera prirodzeným zdrojom vápnika.
Je pre mňa gekončík vhodné zviera?
Skôr než sa definitívne rozhodnete pre chov gekončíka nočného, je dobré sa na chvíľu zastaviť a úprimne si zodpovedať niekoľko dôležitých otázok. Gekončík síce patrí medzi relatívne nenáročné plazy, no stále ide o živého tvora, ktorý si vyžaduje dlhodobú starostlivosť a zodpovedný prístup.
V prvom rade je potrebné zvážiť priestorové možnosti. Máte doma dostatok miesta na vhodne veľké terárium? A ak by ste sa v budúcnosti rozhodli chovať viac jedincov, ste pripravení zabezpečiť im dostatok priestoru aj možnosť oddelenia v prípade potreby – napríklad pri karanténe alebo prejavoch agresivity?
Rovnako dôležitá je finančná stránka. Okrem samotného terária je potrebné počítať s nákladmi na vybavenie, vykurovanie, elektrinu, potravu a prípadnú veterinárnu starostlivosť. Hoci gekončíky zvyčajne nebývajú často choré, je rozumné mať v dosahu veterinára, ktorý sa špecializuje na plazy.
Chov gekončíka tiež znamená manipuláciu so živým hmyzom. Šváby, cvrčky či iné druhy kŕmneho hmyzu budú bežnou súčasťou domácnosti. Je pre vás prijateľné mať doma živú potravu a pravidelne s ňou manipulovať?
Treba sa zamyslieť aj nad časovou náročnosťou. Dokážete zabezpečiť pravidelné kŕmenie, dopĺňanie vitamínov a výmenu vody? A ak budete dlhší čas mimo domova, máte niekoho, kto sa o zviera postará? Hoci dospelý gekončík dokáže určitý čas prežiť bez starostlivosti, nie je to ideálne riešenie a z dlhodobého hľadiska by to mohlo negatívne ovplyvniť jeho kondíciu.
Gekončík nočný sa môže dožiť viac ako 20 rokov. Ste pripravení na takýto dlhodobý záväzok? Ide o rozhodnutie, ktoré by nemalo byť impulzívne.
Zvážiť treba aj zdravotné aspekty. Plazy, vrátane gekončíkov, môžu byť prenášačmi baktérií salmonely bez toho, aby sami vykazovali príznaky ochorenia. V domácnosti s malými deťmi, staršími osobami alebo ľuďmi so zníženou imunitou je preto potrebné dodržiavať zvýšené hygienické opatrenia.
Napokon je vhodné zamyslieť sa aj nad bezpečnosťou zvieraťa. Nebude ohrozené inými domácimi miláčikmi, ako sú psy, mačky či papagáje? Terárium musí byť stabilné, bezpečne uzavreté a umiestnené tak, aby nedochádzalo k stresu alebo riziku poranenia.
Ak si na väčšinu týchto otázok odpoviete kladne a uvedomujete si, že chov plazov si vyžaduje zodpovednosť aj trpezlivosť, gekončík nočný môže byť pre vás vhodným a dlhoročným spoločníkom.
Výborne 👍 toto je už komplexná časť o rozmnožovaní, takže ju prepíšem tak, aby:
- nepôsobil chaoticky ani „učebnicovo“
- zachoval všetky dôležité informácie
- dal sa použiť ako seriózny sprievodca odchovom
Odchov gekončíkov
Skôr než sa chovateľ rozhodne pre rozmnožovanie gekončíkov, mal by mať dostatočné skúsenosti s ich základným chovom. Hoci ide o pomerne mierumilovné plazy, ich správanie môže byť ovplyvnené množstvom faktorov. Väčšina jedincov je pokojná a manipulácia s nimi nebýva problémová, no existujú aj výnimky.
Niektoré samice môžu byť prirodzene temperamentnejšie – napríklad tie, ktoré boli inkubované pri vyšších teplotách (tzv. „hot females“). Agresivita sa však môže objaviť aj ako reakcia na stres. Medzi najčastejšie stresové faktory patrí nadmerné vyrušovanie počas dňa, prítomnosť iných zvierat v domácnosti, nevhodná teplota, hlad, zdravotné problémy, nadmerný hluk či ponechaný agresívny kŕmny hmyz v teráriu. Dokonca aj kúpanie, ktoré niektorí chovatelia považujú za prospešné, býva pre gekončíky výrazne nepríjemné.
Pri serióznom odchove je vhodné mať aj doplnkové vybavenie, ako je termostat, časový spínač, presná váha, teplomer so sondou či podložka pod terárium. Tieto pomôcky umožňujú kontrolovať podmienky a sledovať zdravotný stav zvierat.
Kúpa gekončíka
Dnes nie je problém nájsť gekončíky na burzách ani v špecializovaných predajniach. Napriek tomu je vždy bezpečnejšie kupovať mláďatá priamo od overeného chovateľa. Dôveryhodného chovateľa možno nájsť prostredníctvom chovateľských stránok, diskusných fór alebo odporúčaní. Často ale bývajú práve na burzách. Dôležité je si vypýtať kontakt na neho pri kúpe – aby ak nastali nejaké problémy viete sa na neho hneď obrátiť. Nebojte sa toho, väčšina chovateľov Vám s radosťou pomôže.
Pri výbere mláďaťa je dôležité sledovať jeho kondíciu. Zdravý gekončík má zaoblený, plný chvost (s výnimkou veľmi mladých jedincov), pevné končatiny bez deformácií a aktívny prejav. Ohnuté končatiny môžu signalizovať nedostatok vápnika, čo je vážny problém. Rovnako je potrebné skontrolovať prsty – zvyšky starej kože po neúplnom zvliekaní môžu viesť k ich odumretiu. Zároveň je dobré kupovať staré buď 3-4 mesiace alebo 20g a viac. Pre nováčikov odporúčam aby si skôr vybrali dospelé jedince- predídu tak problémom ako nedostatok vitamínov pri vývoji, nechutenstvo alebo zvýšený stres. Tiež sa dospelejšie rýchlejšie adaptujú na nové prostredie ako mláďatá.
Nie je výnimočné stretnúť sa s jedincami, ktorým dorástol nový chvost po jeho odhodení. Regenerovaný chvost býva kratší a hladší, no zvieraťu to nijako zásadne neprekáža.
Zároveň odporúčam sa vyhýbať veľmi lacným jedincom alebo veľmi mladým. Lepšie je si priplatiť ako následne zostať s chorým plazom, ktorý môže do pár dní alebo týždňov od kúpi umrieť.
Karanténa
Každý novozískaný gekončík by mal stráviť minimálne dva mesiace v karanténe. Počas tohto obdobia by nemal prísť do kontaktu s ostatnými jedincami ani s ich vybavením.
Karanténny box môže byť jednoduchý plastový box s papierovým podkladom, základnými úkrytmi a lokálnym zdrojom tepla. Vlhký úkryt sa vystelie navlhčenými papierovými utierkami. Cieľom karantény je sledovať zdravotný stav, príjem potravy a prípadné príznaky ochorenia.
Až keď zviera dosiahne primeranú hmotnosť a je zdravotne v poriadku, možno zvážiť jeho zaradenie do skupiny.
Chov viacerých gekončíkov
Gekončíky možno chovať aj v skupinách, no je potrebné rešpektovať ich teritoriálne správanie. Dvaja samci spolu v jednom teráriu nevydržia – konflikty by boli nevyhnutné a mohli by skončiť vážnymi zraneniami.
Najčastejšie sa chovajú skupiny v pomere jeden samec a niekoľko samíc (napríklad 1.3). Aj pri skupinovom chove je nevyhnutné zabezpečiť dostatok priestoru a úkrytov.
Dôležité je tiež, aby mali všetky jedince približne rovnakú veľkosť. Rozdiely v hmotnosti môžu viesť k dominancii silnejších jedincov nad slabšími.
Zimovanie
V prírode prechádzajú gekončíky obdobím chladnejšieho počasia, počas ktorého sa ich metabolizmus spomaľuje. Tento proces, označovaný ako zimovanie, je prirodzenou súčasťou ich cyklu a zohráva významnú úlohu pri reprodukcii.
V zajatí sa zimovanie simuluje postupným znižovaním teploty počas jesene. Po približne mesiaci pri nižšej teplote sa podmienky opäť postupne zvyšujú. Počas zimovania prijímajú gekončíky menej potravy, no nemali by výrazne chudnúť. V prípade viditeľnej straty váhy odporúča sa predčasne ukončiť so zimovaním a zvyšovaním teploty naspäť do ich bežnej. Dĺžka zimovania by mala byť aspoň 2,5-3 mesiace, kedy prvé 3-4 týždne sa znižuje teplota/skracuje svietenie, následné ďalšie 4 je bez svietenia a výhrevu len pri teplote izbovej ale môže byť aj nižšej 12-18 stupňov a ďalšie 3-4 týždne zvyšovať pomaly teplotu na bežnú opísanú vyššie. Zároveň je dobré oddeliť samca od samíc na túto periódu- samice si tak oddýchnu a nie sú nadbytočne stresované.
Párenie
Po skončení zimovania a zvýšení teploty začína obdobie párenia. Samec dáva svoj záujem najavo charakteristickým trasením chvosta. Ak je samica pripravená, umožní párenie; ak nie, samca odženie.
Samotný akt párenia trvá len niekoľko sekúnd. Samce majú dva hemipenisy, pričom môžu postupne oplodniť viac samíc. Samičky sú schopné uchovávať spermie a znášať oplodnené vajíčka ešte niekoľko mesiacov po párení.
Zároveň je dobré mať kladisko v teráriu. V podstate je to skoro to isté ako vlhká skrýš len s väčším množstvom jemného substrátu aby samice mohli vajíčka zahrabať. Zároveň je potrebné to miesto často rosiť aby si držalo vysokú vlhkosť , inak samice premenia misku s vodou na miesto kladenia. Samice kladú po 2 vajíčka každých 14-21 dní po dĺžku 3-5 mesiacov. (u mňa bol priemer od 1 samice 8 vajec za sezónu , rekord bol 14). Ak samica má dostatočné energetické zásoby, nakladie ich viac. Zároveň je to veľmi náročný proces- je preto dôležité krmiť ich častejšie s krmivom bohatým na vápnik.
Vajíčka a inkubácia
Vajíčka je vhodné presunúť do inkubátora, kde sa udržiava stabilná teplota a vlhkosť. Inkubátor sú už hotové alebo je možné si vyrobiť z polystyrénového boxu a termostatu. Do neho umiestnime vajíčka do vermikulitu (najlepšie) a tak aby boli polovicou nad substrát a polovicou pod. Vajíčka sa snažíme presunúť z kladiska do inkubátora čo najrýchlejšie a zbytočne s nimi nemanipulovať.
Teplota inkubácie ovplyvňuje pohlavie mláďat – pri nižších teplotách sa častejšie liahnu samice, pri vyšších samce. Presnejšie pri teplote 25-26 stupňov samice ale môžu byť aj tzv cold males- čiže samci, ktorí bývajú veľmi agresívni.(zároveň je vyššia šanca že sa vajíčko nevyvinie )Teplota 27-29 stupňov je prevaha samíc. 30-32 stupňov je prevaha samcov alebo v malom percente práve hot females, čiže samice, ktoré sú silne agresívne). Dôležité je udržiavať stabilné podmienky, pretože výrazné výkyvy môžu spôsobiť úhyn zárodku.
Oplodnenie vajíčka možno overiť presvietením – viditeľná „červená pavučinka“ signalizuje vyvíjajúci sa zárodok. To však neodporúčam nováčikom robiť, lebo je šanca zabitia zárodku pri manipulácií.
Je dôležité kontrolovať vlhkosť v nádobe s vajíčkami. Príliš vysoká spôsobí splesnivenie, nízka zase vysušenie. Mne sa osvedčilo najlepšie plastová krabička, vo vrchu dierky , ako substrát vermikulit a každých 7 dní doplniť trochu vody do vermikulitu. Treba si dať pozor aj na premočenie substrátu ale aj nerosiť priamo vajíčka, VŽDY striekať mimo nich. Ak kvapne na vajíčka, štetcom alebo papierovou utierkou zotrieť vodu z povrchu vajíčok. Len tak najlepšie predídete plesniveniu.
Zároveň má teplota silný vplyv na dĺžku inkubácie- pri vyššej sa liahnu už po 45-50 dňoch, pri nižšej skôr 55-60 dní.
Mláďatá
Po vyliahnutí by mali mláďatá zostať krátko v inkubátore, aby sa zotavili a vstrebali zvyšky žĺtka. Následne sa premiestňujú do jednoduchých chovných boxov bez substrátu, s vlhkým úkrytom a zdrojom tepla.
Mláďatá sa kŕmia denne a vyžadujú pravidelné dopĺňanie vitamínov. V prvých dňoch môžu byť veľmi plaché a pri strese dokonca odhodiť chvost. Pri správnych podmienkach však rastú rýchlo a postupne sa stabilizujú. Je dôležité sledovať príjem potravy a vitamínov. Ak po 5-7 dní po vyliahnutí stále neprijma potravu, je potrebné mu ručne strčiť do krku potravu obalenú vitamínmi, inak hrozí hypovitaminóza, ktorá povedie ku krivici. A nie je to zriedkavé, prvé 2 mesiace je čas kedy dochádza k osifikácii kostí, čo spotrebováva obrovské množstvo vápnika. Ak má nedostatok , dochádza ku krúteniu dlhých kostí na nohách a čeľusti. Zároveň tento stav je nevratný, nie je možné pri vyšších dávkach následne odvrátiť stav a zviera tak prežíva v bolestiach až do konca života.
Taký box s čerstvo vyliahnutým by mal pozostávať z papierovej utierky na spodku, sterilnejším úkrytom- napr. Téglik od jogurtu alebo rúrka od toaletného papiera, miska s vodou, miska s vápnikom a rosenie aspoň raz za 2 dni v jednom mieste.
Ďalej je dôležité sledovať zvleky- ak je nekompletný, zobrať gekončíka jemne do ruky a s vlažnou vodou opatrne pomôcť so zvlečením. Tak predídeme možným stvrdnutím kože a možnou amputáciou končatiny.
Základy genetiky farebných foriem gekončíka nočného
Gekončík nočný (Eublepharis macularius) patrí medzi druhy, ktoré sa v zajatí vyskytujú v širokej škále farebných variácií. Zatiaľ čo vo voľnej prírode by sme našli prevažne jedince podobné tzv. „wild type“ s prirodzeným žlto-hnedým podkladom a tmavými škvrnami, cielený chov v zajatí priniesol množstvo výrazných farebných mutácií.
Tieto farebné formy vznikli buď náhodnou genetickou mutáciou, alebo dlhodobým selektívnym párením jedincov s podobnými znakmi. Keďže sa gekončíky chovajú už od 70. rokov 20. storočia, genetická diverzita farebných foriem sa postupne výrazne rozšírila.
Vo všeobecnosti možno gény ovplyvňujúce sfarbenie a niekedy aj veľkosť rozdeliť na:
- co-dominantné (neúplne dominantné)
Dominantné, recesívne a co-dominantné gény
Dominantné gény sa prejavia už v prípade, že je prítomná jedna kópia daného génu. Pri krížení s recesívnym jedincom budú dominantné znaky vizuálne potláčať recesívne.
Recesívne gény sa prejavia iba vtedy, ak sú prítomné v dvoch kópiách (teda od oboch rodičov). Typickým príkladom je napríklad Blizzard alebo Tremper albino.
Co-dominantné gény (často označované ako neúplne dominantné) sa prejavujú inak. Pri jednej kópii génu vytvárajú určitý vzhľad, pri dvoch kópiách vzniká tzv. „super forma“, ktorá je výraznejšia. Príkladom sú gény Mack Snow,Super Hypo alebo Giant.
Pri kombinovaní rôznych typov génov môžu vzniknúť zaujímavé farebné kombinácie. Niektoré známe mutácie sú výsledkom kombinácie viacerých génov, napríklad Hypo v spojení s Tremper albino vytvára formu známu ako Sunglow.
Homozygot a heterozygot
Pri genetike sa často stretávame s pojmami homozygot a heterozygot.
Homozygotný jedinec má dve rovnaké alely daného génu – teda genetickú výbavu, ktorá plne zodpovedá jeho viditeľnému vzhľadu.
Heterozygot (často označovaný ako „het“) nesie jeden viditeľný gén a jeden skrytý recesívny gén. Navonok môže vyzerať rovnako ako homozygot, no geneticky prenáša informáciu, ktorá sa môže prejaviť v ďalšej generácii.
Napríklad ak samec Blizzard (recesívny gén) je zároveň heterozygot pre Tremper albino a spári sa so samicou Blizzard bez ďalších prenášaných génov, časť potomstva môže niesť Tremper albino gén bez toho, aby bol vizuálne rozpoznateľný.
Pri krížení rôznych kombinácií génov je preto potrebné presne poznať genetické pozadie oboch rodičov, najlepšie aj starých rodičov.
Line-bred (výberový chov)
Okrem klasických genetických mutácií existuje aj tzv. line-bred chov. Ide o výberový chov jedincov s podobnými znakmi (napríklad intenzívnejšou oranžovou farbou), kde však nejde o jasne definovaný genetický gén.
Takéto znaky sa síce môžu dediť, no ich prenos nie je tak presne predvídateľný ako pri dominantných alebo recesívnych mutáciách.
Morph kalkulačky
Pre lepšiu orientáciu v genetike existujú online nástroje, tzv. „morph kalkulačky“, ktoré umožňujú po zadaní genetických kombinácií rodičov vypočítať pravdepodobné zastúpenie potomstva. Jedna je napríklad tu
Pri práci s nimi je však potrebné správne zadávať aj super formy a heterozygotné gény, inak môže byť výsledok skreslený. odkaz tu
Farebné formy dnes
V súčasnosti existujú desiatky až stovky farebných foriem, ktorých sfarbenie môže prechádzať od čistej bielej cez žltú, oranžovú a červenú až po tmavohnedú či takmer čiernu.
Mnohé formy vznikli kombináciou viacerých génov, čím sa genetika gekončíkov stala pomerne komplexnou disciplínou. Pre začiatočníka môže byť spočiatku náročná, no postupne sa dá pochopiť základný princíp dedičnosti a plánovania chovu.
Zároveň ako napredujú chovy vznikajú obrovské množstvo super mutácii kedy sa spájajú najčastejšie 2-3 recesívne formy aby vzniklo niečo veľmi jedinečné . O tom ale budú samostatné články.
Kde si viete nájsť formy v ang.- tu
Tu sú niektoré preložené do cz- Tu
Dôležitá vec ak chceme tiež chovať na formy gekončíky je nikdy nekrížiť jednotlivé Albina, konkretne Tremper, Bell a Rainwater. Každá z týchto albino línií má svoje charakteristiky a je potrebné ich zachovať oddelené lebo inak nebude možné určiť s presnosťou a vytrateniu znakov.
Choroby a zdravotné problémy gekončíka nočného
Aj pri správnom chove sa môžu u gekončíkov objaviť zdravotné komplikácie. Zodpovedný chovateľ by mal poznať najčastejšie ochorenia a vedieť, kedy je potrebné vyhľadať veterinárnu pomoc. Ideálne je mať vo svojom okolí veterinára, ktorý sa špecializuje na plazy, aby bolo možné v prípade potreby rýchlo zasiahnuť.
Nasledujúci prehľad opisuje najčastejšie zdravotné problémy, s ktorými sa možno stretnúť.
Cryptosporidióza
Cryptosporidióza je infekčné ochorenie spôsobené prvokom rodu Cryptosporidium (u plazov najčastejšie Cryptosporidium varanae). Ide o vážne ochorenie, ktoré sa šíri medzi jedincami pomerne ľahko.
Typickými príznakmi sú výrazné chudnutie napriek príjmu potravy, nechutenstvo, zvracanie, hnačky a celkové oslabenie. Postihnuté zviera sa môže zdržiavať skôr v chladnejšej časti terária a pôsobiť apaticky.
Diagnóza sa stanovuje vyšetrením trusu. Nakazený jedinec by mal byť okamžite oddelený od ostatných a manipulácia s ním by mala prebiehať pri dôslednom dodržiavaní hygieny. Ochorenie je ťažko liečiteľné a často prechádza do chronickej formy, preto je prevencia – najmä dôkladná hygiena a karanténa nových jedincov – mimoriadne dôležitá.
Metabolické ochorenie kostí (MBD, „krivica“)
Metabolic Bone Disease je zdravotný problém spôsobený nedostatkom vápnika a vitamínu D3 v strave. Následkom je oslabenie kostí, ktoré sa postupne deformujú.
Prvé príznaky môžu zahŕňať tras končatín, mäkké čeľuste či neochotu pohybovať sa. V pokročilých štádiách dochádza k výrazným deformáciám končatín a chrbtice.
Prevenciou je pravidelné podávanie kvalitných vitamínovo-minerálnych doplnkov a vyvážená strava. V skorých štádiách je možné stav stabilizovať, no pokročilé deformácie sú nezvratné.
Parazity a bakteriálne infekcie
Hnačka, zvracanie, nechutenstvo alebo výrazná strata hmotnosti môžu signalizovať prítomnosť vnútorných parazitov či bakteriálnu infekciu. Ak príznaky pretrvávajú, je nevyhnutné vyšetrenie trusu a konzultácia s veterinárom.
Najčastejšie zdravotné problémy
Zápcha (impakcia)
Zápcha vzniká najčastejšie po požití nevhodného substrátu, najmä piesku alebo drobných kamienkov. Cudzie častice môžu zablokovať tráviaci trakt.
Medzi príznaky patrí nafúknuté brucho, nechutenstvo a postupné chudnutie. V miernych prípadoch môže pomôcť zvýšenie teploty a konzultácia s veterinárom, ktorý odporučí vhodný postup. Pri ťažších stavoch je nevyhnutný odborný zásah.
Prevenciou je používanie bezpečného podkladu (napr. dlaždíc alebo pevného substrátu) a dostatočný prísun vápnika.
Nechuť do jedla
Strata apetítu môže mať viacero príčin – nevhodnú teplotu, stres, začínajúce ochorenie alebo obdobie pred zvliekaním či zimovaním. V prvom rade je potrebné skontrolovať teplotný režim a celkové podmienky chovu. Ak nechutenstvo pretrváva, je vhodné vyhľadať veterinára.
Problémy so zvliekaním
Nedostatočná vlhkosť môže viesť k tomu, že stará koža zostane prichytená na končatinách, prstoch alebo v oblasti očí. Zvyšky kože môžu časom obmedziť prekrvenie alebo poškodiť zrak.
Prevenciou je správne udržiavaný vlhký úkryt. Ak sa objavia zvyšky kože, je možné ich opatrne navlhčiť a jemne odstrániť. V prípade komplikácií je vhodné vyhľadať veterinárnu pomoc.
Strata a regenerácia chvosta
Gekončíky majú schopnosť autotómie – v prípade ohrozenia môžu odhodiť chvost. Ide o prirodzený obranný mechanizmus. Chvost následne dorastie, no býva kratší a má odlišný tvar aj štruktúru.
Hoci regenerácia prebieha pomerne rýchlo, je dôležité udržiavať ranu čistú a zabezpečiť pokojné prostredie bez stresu.
Prolaps (výhrez)
Prolaps predstavuje vysunutie časti kloaky alebo hemipenisu, ktoré sa nevráti späť do tela. Ide o stav vyžadujúci rýchly zásah veterinára. Postihnuté zviera je potrebné umiestniť do čistého, suchého prostredia a čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc.
Poranenia kože
Poranenia môžu vzniknúť pri súbojoch, zaseknutí medzi dekoráciami alebo pôsobením ostrých predmetov. Menšie rany sa zvyčajne hoja samy, no je potrebné udržiavať ich čisté a sledovať prípadné známky infekcie.
Rovnako je dôležité nenechávať v teráriu hladné cvrčky, ktoré môžu oslabeného jedinca poraniť.
Problémy s očami
Opuchnuté alebo zatvorené oko môže signalizovať zvyšky nezvlečenej kože, podráždenie alebo infekciu. Oko je možné opatrne preplachovať fyziologickým roztokom. Ak sa stav do niekoľkých dní nezlepší, je potrebné odborné vyšetrenie.
Záver
Väčšina zdravotných problémov gekončíkov súvisí s nesprávnymi podmienkami chovu. Správna teplota, kvalitná strava, dostatok vápnika, hygiena a karanténa nových jedincov sú najlepšou prevenciou.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach je vždy bezpečnejšie obrátiť sa na veterinára so skúsenosťami s plazmi.
Zdroje- https://www.jasterovo.eu/chov.html
https://www.kimbo-gecko.cz/chov/
https://www.geckoboa.com/leopard-gecko-genetics
https://www.youtube.com/watch?v=2tLX6geCJio
Osobné skúsenosti
Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi
Facebook
Twitter
